Bungee Jumping


Bang.sk

Okraj mosta, šíri priestor, ty, voľný pád a jedno elastické lano. Nakloníš sa a skočíš!

Rozpráva sa príbeh nešťastnej ženy zo súostrovia Vanuatu v Južnom Pacifiku. Zo strachu pred vlastným mužom sa vrhla z vysokého stromu. On ihneď skočil za ňou, no narozdiel od nej, nemal okolo nôh obviazanú lianu. Žena si tým nezachránila život len pred pádom, ale aj pred nešťastím, ktoré jej životný partner spôsoboval. Členovia kmeňa Pentecost urobili z jej takmer smrtiaceho skoku rituál, ktorým preukazovali svoju odvahu a úctu k žene.

V západnom svete sa prvá zmienka pripisuje expedícii National Geographic, ktorú podnikli v roku 1950. Reportér Kal Müller vyskúšal pád, pri ktorom sa "zastaví srdce" v roku 1970. Skok bol vypočítaný s veľkou presnosťou, Müllerova hlava sa skoro dotkla zeme. Bol však nadšený, adrenalínové vzrušenie úplne prevýšilo akekoľvek fyzické nepohodlie. Od roku 1979 myšlienku bungee jumpingu rozvíjal Klub Nebezpečných Športov z Veľkej Británie. Zorganizovali jump zo 75 metrov vysokého mostu Clifton Suspension v Bristole. Akcia však nebola legálna a tak museli odvážlivci zaplatiť pokutu 10 libier. Postupom času sa bungee dostalo aj za veľkú mláku a skákalo sa z Golden Gate Bridge v San Franciscu alebo z mostu Royal Gorge v Colorade. V roku 1987 uskutočnil novozálandský nadšenec A.J. Hackett prvý a zatiaľ posledný jump z Eifellovej veže v Paríži. Samozrejme hneď po celej show bol zatknutý políciou. Tento rok bol však prelomový. Postupne začali vznikať obchodné spoločnosti zaoberajúce sa bungee jumpingom, čo predstavovalo väčšiu prístupnosť pre širokú verejnosť.


Bunge jumping využíva dva systémy a technologické vlastnosti lana - americký a novozélandský. Americký spôsob využíva dvojité zabezpečenie a dlhší voľný pád. Lano tvorí elastický materiál mill-cord, pomocou ktorého brzdia stíhačky na lietadlových lodiach. Pružnosť tohto materiálu je 180%, to znamená, že pri skoku sa predĺži o 80%. Pri jumpe z 50 m výšky a dĺžke lana 20 m, čo je celá dĺžka voľného pádu, sa pri maximálnom zatažení natiahne o dalších 16 čísel, takže sa dosiahne hĺbka 36 metrov.
Zatiaľ čo novozélandský spôsob využíva jednoduché zabezpečenie, skok je komfortnejší a lano je tvorené elastickejšími materiálmi. Pri zoskoku z 50 m sa aplikuje lano dlhé iba 10 m. Po voľnom páde prichádza pohodlnejšie a luxusnejšie brzdenie, pretože pružnosť tohto materiálu je abnormálnych 400%. To znamená, že lano sa predĺži o 300% a pri maximálnom zaťažení sa dosiahne hĺbka 40 metrov. O 4 m viac ako pri americkom prevedení skoku.

Na Slovensku sa bungee jumping skáče na Štrbskom Plese zo skokanského mostíka K-120 s nádhernou okolitou panorámou do hĺbky 70 m, alebo z mobilných žeriavov s manipulačnou výškou minimálne 32 metrov.
Ako to prebieha na Štrbskom plese si môžete pozrieť na tomto videjku:



Zdroj: wikipedia.org
Foto: Marek Žember
Video: TYTUNIESI Production




Hľadať

Reklama