Interview: Sára Štepitová - mladá, ambiciózna zjazdárka

Každý biker sníva o tom, že aj jeho frajerka raz začne jazdiť. Podľa mňa však len do doby, kým nezistí, čo všetko to v skutočnosti obnáša. Nie je to len o tom vyzerať “super štýlovo” v prilbe, ale predovšetkým je za tým veľa driny, pádov a modrín. V dnešnom rozhovore by sme Vám radi predstavili babu, ktorá adrenlín sama vyhľadáva a modrín sa rozhodne nebojí.

• Ahoj Sára. Veľa ľudí ťa už pozná z pretekov, no predsa nám skús o sebe niečo na úvod povedať.

• Určite veľa, nie len, chalanov zaujíma ako sa mladá a pekná baba dostane k tomuto drsnejšiemu športu?

“Keď som v 15tich rokoch vyrástla zo starého bicykla, začala som sa obzerať po niečom novom. Mám veľa kamarátov, ktorí jazdili dirty. Zaujalo ma to a doma som našich ukecala, aby mi kúpili nový bicykel. Dostala som svoje prvé HT, ktoré som dva roky splácala. To mi však časom nestačilo a kúpila som si svoje prvé fullko. Zo začiatku to nebolo nič ľahké a dosť som sa bála. Často som sa zasekla na jednom mieste a nevedela som sa pohnúť. Spoznala som však ďalších bikerov, ktorí mi veľmi pomohli a potiahli ma.”

• Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pády z biku bývajú ozaj tvrdé. Odradil ťa niekedy pád natoľko, že si možno chvíľu uvažovala nad tým, že so zjazdom skončíš?

“Ja som to od začiatku vnímala akosi tak, že pády k tomuto športu patria. Neskôr som zistila, že to s chráničmi až tak nebolí. A nejako som si zvykla. Určite som mala aj horšie pády - vykĺbila som si rameno a dva krát som si zlomila ruku. Mne sa to však vždy rýchlo zrastie (smiech). Najviac ma však určite mrzel pád na Plejsoch, kde som to mala dobre našliapnuté.”

• Čo hovoria na tvoju kariéru zjazdárky rodičia? Určite majú obavy.

“Rodičia sa najprv k downhillu stavali odmietavo. Bol to pre nich šport, kde vyhral ten, kto mal menší rozum :) Báli sa, že sa prizabijem. Teraz ma už však podporujú a berú to tak, že je to moje rozhodnutie. Keďže je to po finančnej stránke nákladný šport, pomáhajú mi aj v tomto smere. Dokonca ma sem tam prídu pozrieť aj na preteky.”

• Od kedy si sa objavila na slovenskej bikovej scéne, tak robíš výrazné kroky vpred. Tohto roku si dokonca zmenila klub. Čo očakávaš od tejto zmeny?

“Tento rok jazdím za Bikemagazin riders, čo mi dáva nové možnosti. Boli mi ponúknuté výborné tréningové podmienky a taktiež možnosť jazdiť enduro. To som chcela vždy vyskúšať, ale nemala som dostatok financií. Veľmi sa z tejto možnosti teším. Koncom júna ideme do Francúzka na Svetovú Enduro sériu a následne jazdíme vo Francúzku a Rakúsku, kde máme aj fotenie pre Rock Machine”

• Do nedávna si jazdila na Kone Operator. Tohto roku ťa vídame na novom bajku. Cítiš už teraz, počas tréningov, nejaké zmeny?

“Keďže som mala rám veľkosti S, bol mi trošku krátky. Na jeden rok mi však určite na učenie stačil. Teraz mám o čosi väčší bicykel, no jazdí sa mi na ňom veľmi dobre. Chalani mi tiež hovorili, že mi sedí lepšie. Musíme si na sebe ešte zvyknúť, no verím, že to bude fajn. V podstate mám teraz od Rock Machine 3 bicykle - na zjazd Whizz 90, na AM-EN mám Blizzard 90 a ešte mám vyskladaný prototyp Whizz 4X.”

• S novym zázemím prichádzajú aj nové výzvy. Aké máš plány na túto sezónu a čo by si chcela dosiahnúť?

“Tohto roku sa spolu s tímom chystáme prejsť celý Slovenský pohár v zjazde. Taktiež by sme sa chceli zúčastniť dvoch kôl svetového pohára v endure. A tam by som to chcela aspoň zvládnuť. Zatiaľ ani nepremýšľam nad umiestnením. Snažiť sa určite budem najviac ako viem.”

• Máš v jazdení svoj vzor?

“Obdivujem určite Rachel Atherton. Nie som však typicky bikový video maniak. Radšej som, keď sa natáčame na video my a chalani mi poradia, kde robím chyby.”

• Ak by si mohla hovoriť za všetky bikerky sveta, čo by si na tomto (možno typicky mužskom) športe zmenila?

“Jedna vec mi určite chýba. Prijala by som, keby nám vyrábali viac dievčenských vecí. Možno aj krajšie designy bicyklov. Celkovo mám problém, ak si chcem na seba niečo zohnať. Rada by som podporila slovenských predajcov, ale nie je tu taký výber.”

• Poslednú dobu sa na slovenskej bikovej scéne objavuje čoraz viac dievčat. Tešíš sa tomuto záujmu o downhill alebo ti to skôr prekáža.

“Mne sa veľmi páči, že baby idú do toho. Konečne tu bude niekto nový. Prvé roky to síce budú mať ťažké, lebo súčasné pretekárky je ťažko dobehnúť. No stále si môžu dávať nové ciele. Môžu sa obiehať a hecovať. Určite som rada, že nás bude jazdiť viac.

• Sári, ďakujeme za rozhovor. Ja osobne sa radím k tvojim fanúšikom a úprimne držím palce.