Report: Devilwork 12 hours race

Mnoho známych osobností už neraz povedalo, že život je hlavne o prijímaní výziev  a posúvaní svojich fyzických či mentálnych  hraníc, čo zvlášť platí u vyznávačov adrenalínových športov.  V tomto duchu sa niesla taktiež pre Slovensko atypická udalosť -  Devilwork 12 hours race.

Prípravy preteku sa ťahali mesiace ako vždy - v strese a časovej tiesni,  no musím povedať, že nakoniec všetko vypálilo veľmi dobre.  V piatok bola možnosť prísť na tréningový pojazd a oboznámiť sa trochu so všetkými koreňmi, kameňmi a prašnými klopkami, na ktoré budete nadávať  najbližších dvanásť hodín.  V tom 40-stupňovom úpeku sa ale bežný smrteľník šiel radšej hodiť do najbližšej vody ako  pariť si zadok na  vleku.

Počas tréningu prebiehala aj registrácia, pričom sme dospeli z dopredu registrovaných  štyridsiatich jazdcov  na finálne číslo  27.  Trochu sklamanie. Neboli sme však jediní, kto organizoval tento víkend nejakú akciu. Aj to bol jednen z dôvodov menšieho počtu jazdcov. So západom slnka dorazili aj brnenskí DJ’s , ktorých beaty mali na Afterparty prebúdzať mŕtvoly, ktoré z jazdcov po preteku ostanú.

Nastal deň D. Prebúdzame sa do krásneho slnečného rána, rozmiestňujú sa píšťalkári ktorí budú 12 hodín odsúdení na hltanie prachu, rozmiestňuje sa časomiera a jazdci sa zhromažďujú na štarte. Sú rozdelení do kategórií dvojčlenné družstvá a jednotlivci. Štartuje sa o ôsmej hodine spôsobom Le Mans, čo znamená lakťovačky a šprint za svojím bicyklom na kopci.

Zábava sa môže začať. Prvú hodinu  chlapci hoblujú ako o život, predbiehajú sa na štarte  a na poslednom skoku predvádzajú whipíky a table. Po dvoch hodinách, vo väčšom teple a prachu zápal pomaly upadá, po troch hodinách sa po trati pohybuje organizátor Vladimír Hučko a so širokým úsmevom chlapcom oznamuje, že „už len 9 hodín“, keby si náhodou na časomiere nevšimli.

Kúdole prachu vytvárajú na trati poriadny masaker, čo sa často končí crashmi a jedným vážnejším úrazom.  V poobedňajších hodinách to vzdáva zopár jednotlivcov, pauzy medzi jazdami sa predlžujú. V družstvách však prebieha neustály boj o prvé priečky medzi Devilworkermi Kubišom a Ľuptákom a dobermanmi z DH-Positive, Cifríkom a Chalmovianskym, ktorí strácajú jedno kolo. Medzi jednotlivcami bezkonkurenčne vedie železný muž  Ľubomír  Grega, ktorého výdrž privádza všetkých do úžasu.

Schyľuje sa k ôsmej hodine večernej, rozdiel medzi prvým a druhým tímom je len jedna minúta, čo znamená , že sa bojuje do posledného výdychu.  Stratené kolo sa však chlapcom z DH-Positive aj napriek neskutočnej snahe nepodarilo dobehnúť, a tak z počtu 8 družstiev na prvých troch priečkach končí Raketový team Ľuptáka a Kubiša  s 91 kolami a za nimi Multipla Rejsink Cifríka a Chalmovianského. Tretiu priečku vybojovali tiež pozitívni Straka a Nechala s kreatívnym názvom Tico Fektory Rejsink System. V štartujúcich jedenástich jednotlivcoch zvíťazil Ľubomír Grega  s počtom 81 kôl, za ním Michal Kúty a Ján Benzír.

Všetkým jazdcom patrí obrovská poklona za ich výkony. Dvanásťhodinovka nie je pretek o dvoch nadupaných jazdách, je to dôkladná previerka jazdcových síl a hlavne psychiky. Verím, že dobrý pocit z pokorenia samého seba prebije bolesť následného rehabilitovania zmorených tiel jazdcov. Ďakujeme za účasť a veríme, že  ďalší rok prídeš aj ty!